Profil školy

História obce

Gnesda(latinsky), Gnyezda (maďarsky), Kniesen (nemecky), Gňazda (slovensky), Hniezdne (od r. 1948) - tak toto sú názvy dedinky, v ktorej sídli aj naša škola.

Obec leží na rovine na rázcestí ciest Kežmarok - Podolínec - Stará Ľubovňa a Stará Ľubovňa - Červený Kláštor - Spišská Stará Ves. Obe cesty boli po stáročia významnými obchodnými cestami. Najstarším písomným dokladom o existencii obce je listina z r. 1286.

Historickým medzníkom pre Hniezdne bol rok 1412, kedy obec bola uhorským Žigmundom Luxemburským povýšená na slobodné kráľovské mesto. Tento rok sa stal medzníkom aj z iného dôvodu. Počas novej vojenskej výpravy podpísal uhorský kráľ Žigmund v Záhrebe listinu, ktorou dal poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelonskému za požičaných 37 tisíc kôp českých grošov do zálohu 13 miest patriacich do Zväzu 24 spišských miest, Ľubovniansky hrad, Starú Ľubovňu, Podolínec a Hniezdne. V tomto zálohu bola obec 360 rokov. Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé správy o najstarších remeselníkoch. Boli to pivovarníci, krajčíri, obuvníci a kováči.

Hniezdne aj dnes ponúka svojim návštevníkom kus svojej histórie. Ukrytá je v murovaných dvojpodlažných meštianskych domoch. K stavbám 19. storočia patrí budova starej školy (1840), radnica (1880), kostol sv. Bartolomeja (1820) s renovovanými barokovými oltármi.

O vyspelosti Hniezdneho svedčí aj fakt, že v 18. storočí mesto malo svoj "špitál" a neskôr kúpele. Dnes sa na ich mieste nachádza síričitý minerálny prameň.

18. storočie bolo priaznivé aj pre spoločenský život. V hniezdnom pracovali 2 bratstvá - Bratstvo sv. Kríža a Bratstvo zvestovania Panny Márie. Najpopulárnejším spolkom však bol Dobrovoľný hasičský zbor, založený v r. 1877. O takmer storočie neskôr (1967) sa zakladá Poľovnícke združenie Špica.

K osobnostiam podieľajúcim sa na kultúrno - spoločenskom dianí obce patrili rímsko - katolícky kňaz Andrej Truník, Alexander Kolbay - učiteľ a 32 ročný správca školy. Pre obyvateľov Hniezdneho sa najvýznamnejšou osobnosťou 20. storočia stal učiteľ a prozaik Vidor Jurán. Jeho činnosť sa zameriavala predovšetkým na poľovnícke aktivity. Ako redaktor časopisov Nimród a Lovec, prispel k vydaniu dočasného zákazu odstrelu medveďov (1932), zorganizoval účasť na svetovej poľovníckej výstave v Berlíne (1937).

Ak ste zvedaví čo všetko Vám obec Hniezdne ešte ponúka, navštívte ju.